Keď Richard Sulík povedal, že Martin Klus zobchodoval svoje hlasovanie v parlamente (napríklad pri zdaňovaní druhého piliera) za „teplé miestečko v Bruseli“, aj tradične ostrejší komentariát zostal trochu zaskočený. Kým nemáme hmatateľný fundament, s takými vážnymi obvineniami by sme mali narábať opatrne.

A veru, Klus odpovedal slovami, že o verejnú službu v cudzine má predsa záujem dlhodobo. Čím sa logicky vylučuje možnosť obchodu – naopak, poslanec je ochotný obetovať sa, prijať od vlády funkciu, pracovať pre Slovenskú republiku a niesť ťarchu nespravodlivých podozrení z vulgárneho politického kšeftu. Charakter.
Bradatejším čitateľom a čitateľkám to azda trochu pripomína zaprášené slová istého Jozefa Banáša, vtedy ešte zapáleného euroatlantistu, ktorý niekedy po odchode Pavla Ruska z vlády vravel, že síce nemá záujem o funkciu, ale keby bola núdza o predsedu zahraničného výboru, bol by ochotný sa toho ujať.